BRATISLAVSKÉ SUPERŠTRUKTÚRY – Aurélia Garová a Deana Kolenčíková (ed.)

Dokumentárna publikácia o nadstavbách v Bratislave 

9x SUPER plagát
1x SUPER texty
1x SUPER knižka
1x SUPER index

Výstava Bratislavské superštruktúry (z angl. „superstructures“) predstavuje publiku fenomén nadstavieb na budovách, ktoré sú súčasťou verejného priestoru, pričom verejný priestor je všeobecne vnímaný ako dôležitá súčasť formovania identity mesta a jeho obyvateľov. Fotografie Deany Kolenčíkovej dokumentujú necitlivé, často absurdné architektonické zásahy investorov či majiteľov a premeny budov, ku ktorým dochádza bez diskusie s mestom ako správcom verejného priestoru. Projekt Bratislavské superštruktúry ukazuje, ako môžu individuálne rozhodnutia zmeniť tvár mesta. Tento „portrét“ Bratislavy je tiež reflexiou nedostatku rešpektu k verejnému priestoru, ukážkou vzťahu medzi obyvateľmi a mestom a apatického postoja správy mesta k urbanistickému plánovaniu.

Chýbajúca funkčná regulácia výstavby a nedostatok skúseností so správou verejného priestoru spôsobili po dvoch divokých desaťročiach na Slovensku viditeľné a nenapraviteľné zmeny. Neregulovaná premena mesta je najviditeľnejšia na komplexnejších celkoch socialistických budov. Príkladom môže byť najstaršia sídlisková časť 500 bytov alebo niekdajšie robotnícke bytové domov na križovatke ulíc Trenčianska – Miletičova. Podobný osud postihol aj ďalšie bytové domy a starostlivo naplánované urbanistické celky prevažne v mestskej časti Ružinov. Svojrázne rozšírenia budov môžeme nájsť aj na historických budovách priamo v Starom Meste alebo v bývalej robotníckej štvrti v časti Bratislava – Nové Mesto. Celistvosť a koncepčný charakter architektonických a urbanistických riešení nahradila snaha o individualizáciu, ktorá vyústila do nešťastných prestavieb, nadstavieb a iných zásahov obyvateľov domov, bytov či správcovských a stavebných spoločností.

Dnešné rôznorodé, často opozitné preferencie ľudí a snahu súkromných vlastníkov o individualizovaný výraz aj v oblasti architektúry a bývania azda spôsobila aj únava zo sivej atmosféry socializmu a konceptu spoločného vlastníctva. Aj tieto faktory mohli prispieť k zmene architektonických preferencií ľudí, ktorí dnes častejšie uprednostňujú pestrofarebnosť, eklektizmus a individualizovanú formu. Z problému jednotlivých, izolovaných stavebných úprav budov sa postupne dokonca stáva širší urbanistický problém nekoncepčnej premeny celého mesta developerskými spoločnosťami a investormi, ktorí už sledujú iba svoje ekonomické záujmy.

Vizuálny prístup, ktorého podstatou je pridávanie a nadstavovanie, sa stal aj inšpiráciou pre vznikajúcu publikáciu k projektu Bratislavské superštruktúry. Dizajnérka Aurélia Garová skúma možnosti a vizuálny jazyk, ktorý odkazuje na nadstavby. Superštrukturálna sadzba je zostavená z viacerých typov písma, dochádza k ich vrstveniu a kombinovaniu na ploche. Prípravné skice k budúcej publikácii môžu tiež
zodpovedať „kutilskému“ prístupu nielen k budovám, ale i vo vzťahu k dizajnu.